Všetky nástroje na boj s klimatickou zmenou už máme. Dokážeme ich využiť?
Ayana Elizabeth Johnson

Technológia je široký pojem. Nezahŕňa len aplikácie a elektroniku. Ľudská vynaliezavosť nám priniesla všetko od pluhov po rybárske náradie, od bicyklov po rádiomagnetofóny, od veterných mlynov po elektrické vozidlá či od umelej inteligencie po satelity. Technológie nám pritom zasahujú do života dobrým aj zlým spôsobom. Niektoré inovácie, ako napríklad fosílne palivá, by sa mali stať minulosťou. Ekosystémy ani ľudstvo ich už nemôžu naďalej znášať.

Dobrou správou je, že v súčasnosti máme na dosah ruky nespočetné množstvo klimatických riešení. Vzniknutú krízu môžeme zvládnuť aj bez čakania na nové technológie. Väčšinu potrebných riešení, ako sú obnoviteľné zdroje energie, elektrifikácia dopravy, regeneratívne poľnohospodárstvo či obnova ekosystémov, sme už vymysleli. Dnes dôležitosť spočíva v tom, ako tieto technológie zužitkujeme a rozšírime pre udržateľnú a férovú budúcnosť. Práve to si predstavujem, keď rozmýšľam o progrese – ako vyriešiť najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo.

Keď uvažujem nad budúcnosťou, nad tým, čo by mohlo z tejto planéty sužovanej klimatickými zmenami zostať, premýšľam nad možnosťami. Pri pohľade na údaje o klíme a pozorovaní zmien fyzikálnych a biologických systémov si moja myseľ tieto dáta okamžite premietne do extrémneho počasia, straty ľudských životov a biodiverzity, rozvrátenia spoločnosti a ekologickej stability.

V grafoch a krivkách však vidím, že ešte stále má naša budúcnosť viacero možných scenárov. Podoba budúceho sveta závisí výlučne od toho, aké kroky podnikneme dnes a ako vzájomne zmeníme fungovanie spoločnosti. Naše hospodárstvo, politiku a kultúru musíme prispôsobiť scenáru, ktorý zaistí budúcnosť pre všetkých približne 8,7 milióna druhov žijúcich na tejto planéte.

Klimatickú krízu si predstavujem ako skladačku – aj tu je potrebné vyhodnotiť, čo máme k dispozícii, zistiť, akú úlohu zohráva každý z nás, a snažiť sa urýchliť proces skladania, aby sme všetky dieliky dali dokopy skôr, než sa skladačka rozpadne.

Väčšinu svojej kariéry som zasvätila ochrane oceánov, ktorá je pre mňa kľúčovou otázkou zachovania podstaty života na Zemi. Stelesňuje skvelú možnosť prepojenia rôznych oblastí cez vedu, ekonomiku, politiku až po sociológiu. Oceány sú už roky vykresľované ako obeť a je na to pádny dôvod. Znečistenie, nadmerný rybolov, rozvoj pobrežných oblastí či klimatické zmeny zanechávajú na moriach vážne následky. Teraz musíme využiť silu oceánov na riešenie klimatických problémov, a to zužitkovaním energie z obnoviteľných morských zdrojov, zabezpečením udržateľného rybolovu, regeneratívnym využívaním oceánov a ochranou a obnovou morských ekosystémov.

Nedávny výskum ukazuje, že pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov a zachytávanie (tzv. sekvestráciu) uhlíka, 21 % z celkového riešenia poskytujú práve oceány. Poďme si priblížiť jedno z najlepších riešení klimatickej krízy s využitím oceánov – energiu z obnoviteľných morských zdrojov. Je to skvelá príležitosť, ako urýchliť prechod od fosílnych palív a zároveň poskytnúť čistú energiu pre približne 40 % ľudí žijúcich v blízkosti pobrežia. Ako možno v oceánoch postaviť veterné turbíny a vyrábať čistú energiu? Ako vymyslieť technológiu a techniku potrebnú na ich bezpečné osadenie tak, aby odolali náporom búrok, vĺn a slanej vody? Ako ich umiestniť spôsobom, ktorý čo najmenej naruší ekosystémy, aby nezasahovali do migrácie veľrýb alebo vtákov a neovplyvňovali plavbu lodí a rybársky priemysel?

Pod povrch oceánskych vôd síce nevidíme, no musíme zohľadniť aj naoko neviditeľné aspekty a minimalizovať možné konflikty, ako aj z nich plynúci negatívny vplyv. S využitím vedeckého výskumu a nástrojov budeme schopní prijať správne rozhodnutia a zvýšiť tak výrobu čistej energie bez ohrozenia životného prostredia.

Nemali by sme zabúdať ani na fotosyntézu, ktorá je najlepšou technológiou na sekvestráciu uhlíka – polovica fotosyntézy prebiehajúcej na planéte pritom pochádza práve z oceánov. Zmiernenie dosahu klimatickej krízy nie je len o efektnej technológii, ale aj o ochrane všetkých ekosystémov od lesov cez mokrade až po polia lúčnych kvetov. Potrebujeme aplikovať riešenia v súlade s prírodou.

Takéto riešenia pritom máme pod nosom, a to pre všetky sektory. Otázkou je, akú úlohu budete v tejto premene hrať vy? Vy, vaše okolie, firma, vláda? Ako prispejete k rýchlejšiemu prechodu od hospodárstva založeného na fosílnych palivách k regeneratívnemu hospodárstvu?

To je pokrok, ktorý potrebujeme dosiahnuť. Ide o naše celoživotné dielo.

Dr. Ayana Elizabeth Johnson je spoluzakladateľkou výskumného tímu Urban Ocean Lab zameraného na vytváranie ekologických riešení pre pobrežné mestá a spolutvorkyňou podcastu na platformách Spotify a Gimlet s názvom How to Save a Planet (Ako zachrániť planétu), v ktorom sa rozoberajú otázky klimatickej krízy. Podieľala sa na editovaní najpredávanejšej antológie o klíme All We Can Save (Všetko, čo dokážeme zachrániť) a takisto je spoluzakladateľkou rovnomenného projektu. Dostala sa na zoznam Time 100 Next časopisu Time za rok 2021 a časopis Elle ju zaradil medzi 27 ženských líderiek v oblasti klímy. Publikuje v niekoľkých časopisoch vrátane The New York Times, Washington Post a Scientific American.