Deň Zeme sa koná od roku 1970 s jasným posolstvom – vzdelávať ľudí o problémoch, ktorým čelí naše životné prostredie. Od začiatku celosvetovej kampane pred 51 rokmi prešla spoločnosť významnými zmenami, ktoré napredovali raketovým tempom aj počas uplynulého pandemického roka. Hnacím motorom transformácie je do veľkej miery používanie moderných technológií. Kým ešte v roku 1970 napríklad neexistovala masová výroba mobilných telefónov, v súčasnosti má toto zariadenie odhadom 3,8 miliardy ľudí.
Počas uplynulého polstoročia sme našu planétu vystavili dovtedy nevídanej záťaži. Daňou za pohodlnejší spôsob života sú skládky preplnené jednorazovými plastami, továrne vypúšťajúce obrovské množstvá oxidu uhličitého a pľúca Zeme doráňané drastickým odlesňovaním. Životnému prostrediu však ubližuje aj ďalší, menej očividný faktor. Je to spôsob, akým každodenne používame technológie. Problémom je napríklad navrhovanie zariadení tak, aby boli rýchlo zastaralé alebo sa nedali opraviť. Našej planéte neprospieva taktiež vysoká spotreba elektrickej energie, či už zo strany používateľov alebo datacentier. V online svete je ľahké zabudnúť na ten skutočný. Internet a životné prostredie môžu pôsobiť ako dve rôzne dimenzie. No na to, aby sme mohli bojovať s problémami, ktoré škodia našej planéte, si musíme uvedomiť, akou mierou prispievajú k environmentálnej ťarche technológie.
Záťaž digitálnych technológii na životné prostredie sa nedá jednoducho vyčísliť. No odhady hovoria o tom, že technologický sektor je zodpovedný za najmenej 1,4% emisií skleníkových plynov. Podľa skeptickejších pohľadov to však môže byť až takmer 6%. Do veľkej miery prispievajú k záťaži datacentrá. Na prvý pohľad môže ukladanie súborov na cloud vyzerať ako neškodná aktivita. V skutočnosti sa však dokumenty zázračne nerozplynú v oblakoch. Informácie sa uchovávajú v datacentrách, ktoré v súčasnosti spotrebujú približne 2% elektrickej energie na celom svete.
Do zrkadla sa musia pozrieť aj technologické spoločnosti
Problém si uvedomujú aj samotné technologické spoločnosti, ktoré sa snažia spotrebu elektriny zmenšovať. Inžinieri prichádzajú aj s navonok prekvapivými riešeniami. Niektoré firmy budujú úložiská pod vodou, aby zredukovali potrebu ochladzovania.
Pozornosť by sa mala venovať aj softvérom, ktoré dokážu planéte škodiť ale aj pomáhať. Zdá sa vám, že váš smartfón nereaguje dostatočne rýchlo? Na vine môže byť aplikácia, ktorá ho spomaľuje. Okrem brnkania na ľudské nervy takéto programy škodia životnému prostrediu. Ak výkon znižuje nejaký softvér, digitálne zariadenie spotrebuje viac energie. Tento fakt sa preto odzrkadlí v potrebe častejšieho nabíjania. Mnohí používatelia si navyše už tak zvykli na okamžitú odozvu zariadení, že spomalené technológie rovno vyhadzujú. Namiesto opravovní tak často funkčné mobily či tablety končia na smetisku.
Z technologického prostredia však prichádzajú aj dobré správy. Mnoho spoločností totiž uprednostňuje vývoj softvérov, ktoré majú na operačný systém malú záťaž. Dokážu tak znižovať spotrebu energie a minimalizovať environmentálne škody. Nové technologické výdobytky môžu životnému prostrediu dokonca prospievať. Stačí sa napríklad pozrieť na solárne panely. Všetko nasvedčuje tomu, že technológií bude v našich životoch iba pribúdať. Ak budeme pri ich vývoji myslieť na životné prostredie, pomôžeme sebe aj našej planéte.