Korene progresu: Najväčšie inovácie sú výsledkom postupného dozrievania nápadov
Steven B. Johnson

Ak sa obzrieme späť do histórie, je jasné, že jednou z najdôležitejších hybných síl skutočného progresu v spoločnosti sú inovácie: ľudia prichádzajú s kreatívnymi riešeniami aktuálnych problémov a svoje nápady premieňajú na realitu s veľkým dosahom. Počas svojej kariéry som skúmal pôvod inovácií v rôznych oblastiach, aby som pochopil, odkiaľ tieto novátorské myšlienky pochádzajú a ako sa šíria.

Je zvláštne, akým spôsobom zvykneme opisovať inovácie: spájajú sa nám s momentmi, keď človeku nad hlavou „zasvieti“ žiarovka alebo vykríkne „heuréka“, lebo znenazdania dostane nový nápad, ktorý môže zmeniť svet. Môj výskum dejín novátorských myšlienok naznačuje, že proces, ktorý stojí za skutočnými inováciami, je pomalší a postupnejší. Tento model inovácie chápem ako pomalé rozvíjanie nápadu. Zíde vám na um určitá myšlienka – nejaký náznak, tušenie istej možnosti, pocit, že existuje niečo, čo možno preskúmať, no nedokážete to presne pomenovať či vysvetliť.

Ak sa pozrieme na posledných 50 rokov, asi sa zhodneme na tom, že vznik internetu bol jednou z najdôležitejších inovácií tohto obdobia, ktorá sa stala základom ďalšieho rozvoja. Keď zistíme, ako vlastne vznikol internet, ukáže sa, že ide o krásny príklad pomalého rozvíjania nápadu. Tim Berners-Lee sa ako mladý programátor objaví v slávnom švajčiarskom fyzikálnom laboratóriu CERN, kde spozná množstvo brilantných vedcov. Vytvorí si nenápadnú aplikáciu len na vlastné použitie, aby si zapamätal všetkých zaujímavých ľudí, s ktorými sa stretáva. V podstate ide o menšiu databázu s odkazmi prepájajúcimi ľudí s projektmi, na ktorých pracujú, alebo so štúdiami, ktoré publikujú.

Nemá v hlave víziu, že by vytvoril celosvetovú komunikačnú platformu, aplikácia je pre neho len koníčkom, ktorému sa venuje popri práci. Záľuba však rokmi prerastie do niečoho väčšieho a nápad sa začína rozvíjať. Napokon si uvedomí, že vytvoril novú podobu globálnej komunikácie. Pôvodná myšlienka však bola veľmi skromná a jednoduchá, v podstate šlo iba o fragment.

Príbeh o zrode internetu je dôkazom toho, že je často lepšie, ak sa sústredíme na pomalé rozvíjanie svojho nápadu, než aby sme sa spoliehali na akési náhle osvietenie. Jednoduchým receptom na úspech je zapisovať si akékoľvek malé nápady a potom sa k nim cielene po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch vracať. Niekedy sa z drobného nápadu, ktorý ste dostali pred rokmi, môže po čase stať skutočne užitočný objav, keďže sa medzitým zmení trh alebo objaví nová technológia.

Ďalšou kľúčovou zásadou inovácií je, že sú výsledkom spolupráce – najsľubnejšie nové nápady často vznikajú prienikom rôznych disciplín. Takáto tradícia siaha až do čias Gutenberga a vynájdenia kníhtlače. Gutenberg vyriešil množstvo komplikovaných problémov týkajúcich sa atramentu a spracovania kovov, ktoré boli potrebné pre pohyblivú tlač. Dlho mu však chýbal samotný mechanizmus tlače, ktorý bol pre jeho vynález kľúčovým prvkom. Jedného dňa sa rozhodol navštíviť vinicu a vypiť si víno. Náhodou tam práve používali technológiu nazývanú skrutkový lis, ktorá sa používala na lisovanie hrozna. Pri pohľade na vinársky prístroj hneď vedel, že presne toto potrebuje. A tak si osvojil technológiu, ktorá bola pôvodne navrhnutá na lisovanie hrozna, a premenil ju na pomôcku pre tlač Biblie.

Príklady takéhoto miešania rôznych disciplín sa v histórii inovácií opakujú, a preto si myslím, že jednou z kľúčových stratégií pri vytváraní inovatívnejšej firemnej kultúry je hľadanie inšpirácie v zdanlivo nesúvisiacich oblastiach. Svojím spôsobom je to aj ďalší argument pre dôležitosť rozmanitosti na pracovisku. Je zrejmé, že žijeme vo svete, kde je rôznorodosť akousi mantrou. Väčšinou ju však spomíname v súvislosti s rovnosťou príležitostí, reprezentáciou alebo s tým, že sa snažíme do našich tímov začleniť ľudí z rôznych skupín z dôvodu sociálnej spravodlivosti alebo politiky. Je tu však aj ďalší dôvod, pre ktorý je dobré budovať tímy s rozmanitými členmi – takéto skupiny sú kolektívne chytrejšie a kreatívnejšie.

Existuje nekonečné množstvo výskumov z oblasti spoločenských vied a sociálnej psychológie, ktoré dokazujú, že keď sa naraz stretnú ľudia s rôznym pôvodom, či už etnickým, náboženským, intelektuálnym alebo pracovným, čím je skupina rozmanitejšia, tým je pravdepodobnejšie, že príde s originálnymi riešeniami problémov. Keď sa zíde rôznorodá skupina plná členov s rôznym zázemím, tradíciami a spôsobmi uvažovania o svete, objaví sa aj bohatšia škála potenciálnych riešení bez ohľadu na to, aký je váš zámer – či už sa snažíte inovovať produkt, alebo prijať dôležité rozhodnutie o budúcnosti vašej firmy.

Jeden z najúčinnejších spôsobov, ako spestriť myslenie pri tvorbe produktu, je zapojiť do tohto procesu zákazníkov. Našli zákazníci nejaké nové, prekvapujúce využitie vašich produktov? Robia niečo, nad čím ste pôvodne ani neuvažovali? Keďže žijeme vo svete so skutočným globálnym prepojením, kde je možné predávať výrobky a služby ľuďom z každého kúta planéty, stretnete sa s naozaj prekvapivými spôsobmi použitia a prispôsobenia svojich produktov, a to v závislosti od toho, v ktorej krajine či meste podnikáte.

Už sa párkrát stalo, že niektoré rozvíjajúce sa trhy jednoducho predbehli tie dávno etablované. Krásnym príkladom sú mnohé africké krajiny, kde ľudia nikdy nemali zavedenú pevnú telefónnu linku ani nevstúpili do tradičnej banky, v ktorej by sa fyzicky porozprávali s úradníkom. Namiesto toho okamžite prešli na mobilné telefóny a online bankovníctvo. Obišli celú fázu, v ktorej sme my ostatní zostali zaseknutí sto rokov. Istým spôsobom sú takíto zákazníci pravdepodobne najprispôsobivejší a najotvorenejší novým možnostiam.

Skvelou metódou, vďaka ktorej prídete na nové možnosti v oblasti podnikania, je venovať pozornosť tomu, čo takíto zákazníci robia, sledovať spôsoby, akými posúvajú hranice produktu, ktorý im predávate, a kultivovať tieto trhy ako zdroj inovatívnych myšlienok a pomaly rozvíjaných nápadov.


Steven je najpredávanejším autorom populárno-náučných kníh, takisto stojí za niekoľkými televíznymi reláciami a podcastmi o histórii a budúcnosti inovácií. Prišiel s neobyčajnými názormi na to, ako identifikovať obchodné príležitosti, ktoré sú výsledkom nových technológií.