Do čoho sme sa minulý rok zamilovali?

Je už február a na oslavy Nového roku sme všetci zabudli. S kolegami sme sa pri káve náhodou zarozprávali o zaujímavých IT/ tech veciach z minulého roku, ktoré sa nám páčili. Rozhodli sme sa tieto veci spísať a podeliť sa o ne s vami. Takže minulý rok si naše ítečkárske srdiečka získalo napríklad:

Li-Fi

Ak ste nezachytili vlnu ošiaľu okolo tejto novej technológie, ktorá zaliala Facebook koncom roka ako tsunami, tak vám ponúkneme krátke zhrnutie. Moderný človek si do základu Maslowovej pyramídy potrieb k jedlu a vode pripisujeme aj 3 paličky plného Wi-Fi signálu. Príbeh tejto technológie, ktorá vám dovoľuje študovať krivky Emily Ratajkowsky z pohodlia gauča, či záchodu, má minimálne tak fascinujúci, ako spomínané krivky. A za všetko môžu protinožci. Áno, Austrália nám okrem troch filmov Krokodíla Dundeeho, nočných môr z prerasteného hmyzu a krásnych surferiek dala aj Wi-Fi. Austrálsky rádio astronóm ju náhodou objavil v roku 1992 pri skúmaní explodujúcich čiernych dier. Nech sa páči, kľudne si sadnite a popremýšľajte nad konceptom explodujúcich čiernych dier. Už vás dobolela hlava? Ok, pokračujeme. Využívanie technológie ako zo Sci-fi filmu nám však už nestačí. Fotky nášho jedla, či rozkošných šteniatok sa predsa musia dostať na internet čo najrýchlejšie! A presne v tomto bode problému prichádza Li-Fi. Zastaraná austrálska technológia totižto na prenos informácií využíva trápne rádio vlny.


Stále však zostávajú aj trápnejšie veci/situácie

Li-Fi využíva namiesto rádio vĺn svetlo, ktorého rýchlosť je fyzicky neprekonateľná. Fast enough for you? Dovoľte nám vysvetliť: Rádiové vlny a svetlo sú obe súčasťou elektromagnetického spektra, s tým rozdielom, že svetlo má oveľa vyššiu frekvenciu. To znamená vyššiu rýchlosť prenosu za kratší čas. Takže teoreticky sa môže svetlo použiť na prenos dát. Znie to celkom cool a futuristicky, však?  Táto technológia bola prvý krát, a nie teoreticky, ale úplne prakticky, predstavená už v roku 2011. Ako vysielač signálu využívala obyčajnú LED žiarovku. Tá síce vyzerá, že vydáva svetlo v jednom neustálom toku, no v skutočnosti len veľmi rýchlo bliká. Táto frekvencia on/off teda slúži ako binárny kód 0 a 1, vďaka ktorému môže prebiehať prenos dát. Takže o akom zrýchlení sa bavíme? Jedna estónska firma už vo svojich priestoroch Li-Fi využíva a napriek tomu, že je technológia vo svojich začiatkoch, dokázali dosiahnuť až 100 krát väčšiu rýchlosť ako na Wi-Fi. Dvojsečnou zbraňou však je, že ak ste mimo svetla, ste bez internetu, čo určite nepoteší nikoho, kto kradne signál susedovi.

 

Raspberry Pi

V roku 2012 prišla na svet senzácia z Walesu, ktorá chcela do rozvojových krajín priniesť lacnú a jednoduchú platformu na učenie sa základných programovacích zručností. Mala veľkosť kreditnej karty sa volala Raspberry Pi. Pôvodná cena bola už na vtedajšie pomery veľmi prijateľných 35 dolárov. Táto vecička bola úžasná tým, že podporovala kreativitu ľudí, ktorí si vďaka nej mohli naprogramovať všetko, čo ich napadlo. Ak neviete čo konkrétne si pod takouto skrinkou možností predstaviť, pozrite sa , aké projekty s ňou dokázali realizovať mladí programátori.


Deti do 10 rokov sú kreatívnejšie ako ja.

Počujeme vaše stažnosti: „Toto je článok o super veciach z roku 2015, nie 2012.“. A máte úplnú pravdu. Takže čo také sa stalo v roku 2015? Len to, že táto platforma sa stala ešte dostupnejšou, lebo najnovší model Raspberry Pi Zero sa predáva za 5 dolárov! Ako nadšenci informatiky a jej kreatívneho využitia sme takýto cenový posun mohli len privítať a už teraz sa tešíme na nové zaujímavé nápady, ktoré vďaka nemu vzniknú.

 

Windows mal 30 rokov

S Windowsom má väčšina ľudí  „love to hate and hate to love“ vzťah. Treba však uznať, že za svojich 30 rokov existencie dokázal úplne zmeniť spôsob, akým používame počítače.  Z príbehu najpopulárnejšieho operačného systému na svete by sme mohli vybrať veľa pozitív, ale ako sme spomínali, s Windowsom je to love/hate vzťah a preto vyberáme tento moment.


Ha-ha-ha-ha-haaa

 

Koniec Adobe Flash

Problémy s bezpečnosťou, vysoké požiadavky na zdroje systému a neustále otravné aktualizácie. To je Adobe Flash. Ak neviete, na čo slúži, tak v jednoduchosti sa jedná o program, ktorý umožňuje stránkam zobrazovať video, grafiku, animácie, či hry. Vlna kritiky sa proti flashu zdvíhala už nejakú dobu. Napriek neustálej snahe spoločnosti Adobe systém zaplátať a vyriešiť kopiace sa problémy, začala hrať minulý rok flashu labutia pieseň. Dôvod: obrovské bezpečnostné problémy. V júli 2015 svet obleteli správy, že Google a Mozilla flash zo svojich prehliadačov úplne odstránili. Ten totižto umožňoval hackerom prevziať kontrolu nad počítačom a inštalovať naň rôzny malvér. Ok, veď preto existujú aktualizácie, ale v prípade flashu to je trochu inak. Adobe si napriek všeobecne veľkej kritike za nízku bezpečnosť až 4 roky nevšimli túto konkrétnu chybu. Podľa niektorých zdrojov skupina hackerov dokonca predávala nástroje a služby vládnym organizáciám na „špehovanie“ ľudí. Jeden z posledných klincov do fashovej rakvičky pridal aj Facebook. Je teda len otázkou času, kedy z našich počítačov úplne zmizne. Konečne.


Tešíme sa presne tak, ako táto náhodná skupina z foto banky.
Len trochu úprimnejšie.

 

Space X

Začali sme čiernymi dierami a vo vesmíre to aj ukončíme. Americkej spoločnosti Elona Muska sa tesne pred Vianocami podarilo úspešne pristáť s raketou po tom, ako do vesmíru vyniesla svoj náklad. Čím je to mega? Vďaka možnosti opakovaného použitia tej istej rakety môžu rapídne klesnúť výdavky spojené s cestovaním do vesmíru. Môže to teda znamenať lacnejšie a rýchlejšie objavovanie vesmíru. Takže začnite odkladať do prasiatka, lebo ceny letov do vesmíru sa možno budú o niekoľko rokov rovnať all inclusive dovolenke v tureckom štvorhviezdičáku.


Budete sa však asi musieť vzdať uterákových labutí.