Budúcnosť očami inovátorky a spoluzakladateľky spoločnosti Matsuko, Márie Virčíkovej - aký dopad bude mať robotika na našu spoločnosť?

 

Stroj nemôže a nebude emóciu cítiť tak, ako my ľudia. Vieme však naprogramovať roboty tak, aby dokázali prejavy emócií simulovať. Čo je však z aplikačného pohľadu zaujímavejšie, je softvér na rozpoznávanie emócií u ľudí. Prostriedky umelej inteligencie, ako sú napríklad neurónové siete, sú vynikajúce nástroje na rozpoznávanie. 

 

 

Áno aj nie. Okrem veľmi špecifických aplikácií - nemyslím si, že budeme chcieť a potrebovať umelých ľudí - robotov, ktorí sú ako my - softvérovo aj hardvérovo rovnaké kópie ľudí. Interakcia človeka a stroja však bude určite súčasťou našich životov. Pred niekoľkými rokmi som na konferencii hovorila o hlasových asistentoch. Dostala som otázku z publika, či to len tak budeme rozprávať do vzduchu a stroj nám odpovie. Zdalo sa to ako sci-fi, ale dnes je to už úplne bežná vec. 

 

 

Technológia prehlbuje to, čo už medzi ľuďmi existuje. Dobré aj zlé. Ja sa venujem umelej inteligencii, ktorá síce nie je magické riešenie všetkých problémov, ale umožňuje množstvo vecí, o ktorých predtým ľudstvo len fantazírovalo. Obávam sa toho, či výhody tejto technológie budú dostupné pre všetkých, alebo len pre tenkú vrstvu najsilnejších ľudí alebo krajín. Dúfam, že o 30 rokov bude mať väčšina ľudstva prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti alebo vzdelaniu prostredníctvom digitálnych robotov alebo inej formy umelej inteligencie. 

 

 

Áno, personalizácia je kľúčom k vytváraniu robotov v mnohých oblastiach. Na základe našich preferencií sa program učí, čo sa nám páči a navrhne nám ďalší film, hudbu alebo zacieli reklamu. Ak myslíte, či si budeme navrhovať vlastné fyzické roboty, tak to je čisto biznisová otázka. Ak bude dopyt, tak skôr či neskôr vznikne firma, ktorá sa tomu venovať bude. 

 

 

To je skôr otázka na sociológa, či by ľudia niečo také chceli a aké by mohli byť dopady. Technologicky sme veľmi ďaleko. Až pri vlastnom dieťati som pochopila, aký je to zázrak a z kybernetického pohľadu extrémne komplexný, rýchlo sa učiaci systém.

 

 

Ako hovoria niektorí politici, morálka je vágny pojem. Pre každého znamená niečo iné. Ak by sme ju však vedeli popísať, tak by sme vedeli urobiť jej matematický model a ten naprogramovať. Tak je to so všetkým. Potom by mohla byť “morálka” naprogramovaná dopredu, vo forme pravidiel. Druhý prístup je učenie pozorovaním - nechali by sme roboty, nech sa učia správať tak, ako to odsledujú od človeka. 

 

 

Odhliadnuc od hardvérových chýb, pri vývoji softvéru existujú nástroje, ktoré znižujú chybovosť u už existujúcich robotov alebo iných technológií. Máme dokonca nástroje, ktoré dokážu chybovosť predikovať a zasiahnuť ešte skôr, ako chyba nastane, alebo sa prejaví. Vieme sa spoľahnúť na to, že technológie budú určite stále dokonalejšie. Vieme to povedať o nás ľuďoch? 

 

 

Ide o navrhovanie technológií, ktoré by boli lepšie pre ľudí a pre ich interakciu s nami,  s ľuďmi. Nedá sa to vyjadriť v niekoľkých riadkoch. Práve o tom píšem knihu. Poľudštená technológia zahŕňa všetko od navrhovania osobnejších chatbotov, robotických spoločníkov, až po diskusie o nadradenosti umelej inteligencie nad ľudskú rasu. Humanizácia znamená urobiť niečo viac humánne, čiže civilizované a druhý význam je dať niečomu ľudský charakter. Tieto dva významy, aj keď sú kompatibilné, môžu byť v rozpore. Môže to znamenať návrh technológie, ktorá je príjemná na používanie, ale aj technológiu, ktorá je schopná reagovať na emócie používateľov. Niekedy sa pod humanizáciou robotov myslí výskum a výroba androidov, ktoré konajú alebo vyzerajú ako ľudia.

 

 

Na Slovensku sa robí výskum v oblastiach ako je user experience, rozpoznávanie reči, kybernetika a umelá inteligencia a vo všeobecnosti v oblasti robotiky. Mnohé technológie si vyžadujú interdisciplinárny prístup a teda rôznorodé tímy. Separátny tím špičkových psychológov, alebo samotný tím šikovných technikov nenavrhne interakciu medzi ľuďmi a robotmi tak dobre, ako zmiešaný tím. Musia spolupracovať experti z diametrálne odlišných oblastí, s rôznymi skúsenosťami, priestor by mali dostávať mladí, aj starší výskumníci a tak ďalej. Nepoviem nič nové, že asi najväčší problém je financovanie. Nemôžeme sa predovšetkým porovnávať nielen s Čínou, USA, ale ani s európskymi krajinami, kde najmä vo Francúzsku a v Nemecku putujú obrovské financie do výskumu, vývoja, aplikácií a biznisu v umelej inteligencii. 

 

 

Na vzhľade mi až tak nezáleží :) Dôležitá je charizma, správanie a samozrejme (umelá) inteligencia. ESET android je múdry, silný a naviac má veľkú misiu - bojovať s malvérom na celom svete.